Niekoľko slov na úvod.
Pamätaj človeče, Ty, ktorý sa chceš stať záhradkárom, že Tvoja záhradka nikdy nebude Eden - rajská záhrada, kde sa budeš iba prechádzať a oberať zo stromov ovocie, ktoré si nevypestoval. Boh predsa človeka z raja vyhnal a prisúdil mu zarábať si v pote tváre na chlieb svoj každodenný. A ty si jeho potomok. Pokiaľ zozbieraš svoju prvú úrodu, bude Ťa to stáť litre potu, mozole na rukách, boľavý chrbát a možno aj trocha krvi ( to záleží na Tvojej šikovnosti, či skôr nešikovnosti). Ale nič z toho sa nevyrovná tomu pocitu šťastia a hrdosti na seba samého, že si dokázal z kúsku neúrodnej alebo nevyužitej pôdy svojou prácou vyčariť niečo, čo sa začína podobať na záhradku. V tom okamihu, keď budeš pyšný na svoje prvé vlastnoručne vypestované jablko, aj keď nebude také krásne ako kúpené z obchodu, na svoju prvú mrkvu, aj keď bude celá pokrútená ako paragraf, ale pre Teba to budú najkrajšie a najchutnejšie plody prírody, ktorými sa budeš chváliť svojim deťom alebo vnúčatám, vtedy sa z Teba stáva záhradkár.